Obsah štúdie rešpektuje dosiahnuté výsledky technologického rozvoja a možnosti simulačných a výcvikových technológií z hľadiska ich kompatibility s existujúcimi prostriedkami v Ozbrojených silách Slovenskej republiky a v ozbrojených silách členských krajín NATO.

Základným problémom výskumu pre vedenie operácií v urbanizovanom prostredí sa stáva otázka budúceho operačného systémového prostredia, pojmového rámca (štruktúry), stanovenie hlavných požiadaviek na spôsobilosť pozemných síl a otvorenosť organizačných štruktúr  pre ich úspešné vedenie a určenie možných riešení.

Významným aspektom pre vedenie výcviku pre bojovú činnosť v urbanizovanom prostredí je maximálne priblížiť výcvik reálnym podmienkam pri dodržaní princípu postupnosti. Tomuto musí zodpovedať štruktúra výcvikových zariadení – výcvikové sektory. Pre dodržanie postupnosti výcviku, sa výcvik bude realizovať v taktickom dome, streleckom dome, ukážkovom dome, dome živej simulácie a v podzemnom cvičisku.

Špecifický výcvik v zastavaných priestoroch je považovaný za najlepšie krátkodobo dosiahnuteľné zlepšenie schopností vojsk v celom NATO. Kým výcvik je zodpovednosťou každej konkrétnej členskej krajiny, skúsenosti z výcviku môžu byť ľahko zdieľatelné.   Pokiaľ je to len možné, výcvik by mal byť zameraný ako koaličný a spoločný pre druhy vojsk.

Cieľom bojového výcviku je okrem iného i  zvládnutie zložitých psychických a mentálnych problémov pod zvýšeným tlakom, strate spánku, nedostatku jedla a vody a psychickej vyčerpanosti. Kontrolovaný bojový stres vysoká fyzická odolnosť (správne zameraný výcvik, dokonalá previazanosť cvičiacich jednotiek) dodáva vojakom potrebnú motiváciu, silu a statočnosť dokončiť bojové úlohy. Správne riadený výcvik musí u jednotlivých vojakov vytvárať pocit istoty a uvedomenie si dôsledkov stresu na ich samých, ale i spolubojovníkov.